Barto: Penzijné piliere neriešia blahobyt

14. 01. 2008
Zdroj: SME, 14.1.2008, str. 6

 

Oba dôchodkové systémy majú ľuďom len zabezpečiť istotu, že budú mať na základné potreby

Hovorí, že vstup Slovenska do eurozóny je príležitosť, ktorú môžeme,ale nemusíme využiť.
Závisieť bude od toho, ako sa tejto šance zhostí najmä vláda.
O úsporách v II. pilieri je presvedčený, že sú bezpečné.
MARTIN BARTO,viceguvernér Národnej banky Slovenska.

* Ako hodnotíte pochybnosť českého prezidenta Václava Klausa, či má slovenská vláda dobre ztrátané prijatie eura v roku 2009? V Česku sa do eurozóny veľmi neponáhľajú. Guvernér Českej národnej banky Zdeněk Tůma hovorí až o roku 2019.

 „Slová prezidenta Klausa nie sú prekvapujúce. V podstate len vyjadril nádej, že Slovensko pri rozhodnutí, ktoré bolo, samozrejme, podložené odbornými argumentmi, ale napokon politické, si dobre uvedomilo všetky fakty. To, čo povedal český guvernér, je len jedna z možností. Zo strany českej centrálnej banky už zazneli aj iné termíny. Aj tam je spektrum názorov na túto tému rôzne.“

* A dobre sme si to zrátali?

 „Všetky výpočty a analýzy, ktoré sú napríklad aj na našej internetovej stránke, sa ukazujú ako korektné. Nevidel som zásadnú oponentúru čísel, ktoré sme aj my prezentovali.“

* Myslia si to aj úradníci v Európskej centrálnej banke?

 „Osobne sa na debatách s nimi nezúčastňujem. Nezaznamenal som však, že by dochádzali k radikálne iným výsledkom.“

* Obavy obyvateľstva však existujú a hovoriť o tom, že podnikatelia na tom získajú, je len časť pravdy. Mnohí ľudia nepodnikajú a vedú bežný spotrebiteľský život. Varovný je pre nich aj vývoj inflácie v Slovinsku.

 „Obavy ľudí z prijatia eura nie je slovenské špecifikum. Vyššia inflácia v Slovinsku je realitou a nikto nehovorí, že na Slovensku nedôjde k istému rastu cien. S postupným dobiehaním cien, najmä v službách, treba rátať. To nepopiera nikto.“

* Je dnes rozpočtová politika vlády dostatočná na to, aby tlmila inflačné tlaky?

 „Rozpočet je urobený dobre, presnejšie, nedá sa mu veľa vyčítať, no z pohľadu Národnej banky by mohol byť ešte úspornejší, aby nezakladal ďalšie inflačné tlaky.“

* Tie môžu obmedziť ekonomický rast?

 „Rok 2007 a zrejme aj 2008 budú z hľadiska rastu ekonomiky výnimočné. Do hry vstúpilo veľa nových investícií, no nemusí to tak byť v ďalších rokoch. Čísla o ekonomickom raste podľa našich odhadov už asi nebudú rekordne vysoké.“

* Kde by sa mohli pohybovať?

 „Okolo šiestich percent.“

* Stále sú to vysoké čísla.

 „Áno, Slovensko stále dobieha krajiny Európskej únie.“

* Aký podiel na ekonomickom raste bude mať euro?

 „Podľa našich analýz by malo prispieť niekoľkými desatinami percenta.“

* Čím?

 „Tým, že sa napríklad znížia transakčné náklady, Slovensko bude atraktívnejšie pre investorov aj tým, že je šanca zvýšiť objem medzinárodného obchodu.“

* Platilo to aj v prípade iných krajín?

 „V krajinách, ktoré to dokázali využiť, áno. Príkladom je Írsko. Treba to brať tak, že euro je príležitosť, ktorá pri dobrom nastavení všetkých ostatných politík môže priniesť krajine dodatočný efekt.“

* Môže to však byť aj premárnená príležitosť.

 „Môže, sú také príklady aj v eurozóne.“

* Slovinsko čelí zvýšenej inflácii, podobne sú na tom pobaltské krajiny. Česko sa dostáva k niekoľkoročným inflačným maximám. Slovensko je síce tiež vystavené inflačným tlakom, no inflácia je tu nižšia.

 „Máme už niektoré fázy, ktoré prebiehajú v Česku, za sebou. Príkladom je zvyšovanie niektorých regulovaných cien a daní“

* A Slovinsko?

 „V Slovinsku prijali dohodu, že v roku 2006 nebudú zvyšovať ceny, no prejavilo sa to v ich náraste o rok neskôr. Ukazuje sa, že akékoľvek moratóriá alebo dohody na tlmenie rastu cien môžu viesť až k tomu, že keď sa raz moratórium skončí, môže to byť signál na všeobecný rast cien. A to aj v takých prípadoch, keď k tomu nemuselo dôjsť.“

* Neočakávate, že obchodníci budú dvíhať ceny v tomto roku, aby sa po vstupe Slovenska do eurozóny vyhli kritike?

 „Konkurenčné prostredie je tu dostatočne pružné na to, aby takýmto excesom zabránilo. Na Slovensku vždy zaberá politika čo najnižších cien. Nakoniec je možné, že obchodníci pôjdu opačným smerom. No to sú len moje hypotézy.“

* Keď sa do eurozóny neponáhľajú Česi, môžeme sa pýtať, prečo sa tam ponáhľame my?

 „Prijatie eura je nakoniec politická dohoda. Jednoducho na Slovensku väčšina politikov na základe odborných informácií, ktoré mali k dispozícii, usúdila, že to bude pre nás výhodné. V Česku sa politici na tejto otázke zatiaľ nezjednotili. To je ten dôvod.“

* Politickú zhodu o eure môžu niektorí interpretovať aj tak, že bývalá pravicová vláda sledovala záujmy podnikateľov, ale menej myslela na bežného spotrebiteľa.

 „Myslím si, že zhoda bola aj na strane ľavicových politických strán. Nakoniec ani ľavičiari, ktorí sú dnes pri moci, neprišli so silnými argumentmi v neprospech tohto rozhodnutia. A mali tú možnosť.“

* Možno ju chceli využiť, ale po voľbách, keď sa začala oslabovať koruna a úroky zvyšovať, od toho upustili.

 „To sú špekulácie. Nakoniec rozhodnutie bolo také, aké je a ťažko sa dá na tom niečo zmeniť.“

* Predsa len, ekonomika môže rásť niekoľko rokov a dalo by sa očakávať aj zhodnocovanie koruny. Natíska sa otázka, či by teda nebolo výhodnejšie počkať pár rokov a meniť korunu za euro trebárs pri kurze 25,40 a nie 33,40. Aký je protiargument?

 „Z pohľadu domáceho trhu by táto zmena nemala významný účinok. Na cenách to nezmení nič. Budete mať síce vyšší plat, ale aj ceny budú vyššie.“

* Platí teda v každom prípade rovnica, že čo by sme získali na kurze, stratili by sme na vyšších cenách?

 „Iste, tie tovary, ktoré sa dovážajú, by boli postupne lacnejšie. No pokiaľ ekonomika bude rásť a s ňou aj mzdy, ten istý efekt sa dosiahne aj s eurom.“

* Sú úvahy, že by došlo k posunutiu fluktuačného pásma a konečný výmenný kurz by bol na silnejšej úrovni, len čisto špekuláciou, alebo majú nejaký reálny základ?

 „Úvahy môžu byť rôzne, nechcel by som o nich špekulovať.“

* Keď sa viedol zápas o zmeny II. piliera, Národná banka bola inštitúciou, ktorá sa dostávala aj do rozporu s vládou. Ako ste spokojný so schválenými zmenami?

 „Niektoré veci sa z nášho pohľadu podarilo presadiť. Zvýšili sme bezpečnosť II. piliera, lebo sme presadili niektoré zmeny v riadení rizík portfólií fondov. Do zákona sme dostali ustanovenia, ktoré riešia otázku konfliktu záujmov manažérov fondov a dôchodkových správcovských spoločností. Ostatné zmeny boli výsledkom politického rozhodnutia.“

* Druhý pilier už nie je pre mladých ľudí povinný. Je to z hľadiska vývoja dôchodkového systému dobrý krok alebo krok späť?

 „Nemyslím si, že by to bol až taký krok späť. Mladí ľudia sa jednoducho budú musieť rozhodnúť. Každý človek vie, čo je preňho výhodnejšie.“

* Doterajšie skúsenosti však ukázali, že len necelá polovica mladých ľudí, pre ktorých bol vstup do II. piliera povinný, si sama aktívne vybrala dôchodkovú spoločnosť. Za ostatných to urobila Sociálna poisťovňa.

 „Áno, aj tento argument je relevantný. Na druhej strane, každý je zodpovedný sám za seba. To je ten protiargument.“

* Teraz, keď sa z II. piliera dá do júna vystúpiť, niektorí ľudia sa pýtajú, či majú v ňom zostať. Ako sa k tomu staviate vy?

 „Keď má dnes napríklad niekto 55 rokov a je na tom zdravotne zle, asi by v II. pilieri nemal byť. Ak je na tom zdravotne dobre a vie, že svoju prácu bude vykonávať dlho, tak tam zostať môže. Navyše, motivácia ľudí nemusí vychádzať len z výšky úspor, ale aj z faktu, že úspory sa budú dediť. No a pri všetkých úvahách netreba rátať ani s nemennosťou I. piliera. Obzrime sa dozadu, akými zmenami prešiel za posledných 10 či 15 rokov. Ale na otázku, či sú úspory ľudí v II. pilieri bezpečné, môžem odpovedať - áno, sú. Tento parameter by nemal prichádzať do úvahy pri rozhodovaní, či zostať v II. pilieri. O bezpečnosť týchto úspor sa stará Národná banka. A my si túto úlohu plníme.“

* Čo ste si mysleli, keď ste počuli z úst premiéra, že dôchodkové sporenie je porovnateľné s nebankovými subjektmi?

 „To je dobrá otázka. Myslel som si, že nemá presné informácie a že mu budeme musieť túto vec asi vysvetliť.“

* A vysvetlili ste?

 „Samozrejme.“

* A úspešne?

 „To neviem,. Ale myslím si, že v médiách sme viackrát povedali, ako funguje dohľad a že nad fondmi a ich správcami dohliada Národná banka.“

* Má podľa vás ekonomický zmysel predĺženie povinnej lehoty sporenia v II. pilieri z 10 na 15 rokov?

 „My sme s tým nesúhlasili. Mali sme k tomu zásadnú pripomienku.“

* Ako sa dá riešiť bremeno dlhu v Sociálnej poisťovni?

 „Tak, že sa to stane celospoločenská otázka.“

* Minister Počiatek pre SME povedal, že by bolo dobré, keby sa vláda a DSS obracali smerom k verejnosti so spoločnými odporúčaniami, kto má zostať a kto zo systému vystúpiť.

 „Dialóg medzi správcovskými spoločnosťami a ministerstvom je vždy užitočný aj z toho pohľadu, aby sa zbytočne nepolitizovala otázka otvorenia II. piliera. Súhlasím s tým, že by tam nemali byť ľudia, ktorí sa do systému dostali omylom.“

* Od roku 2015 zanikne v prvom pilieri princíp solidarity, takže aj výška dôchodku z priebežného systému bude závisieť od toho, koľko človek zarába. To by ľudia asi tiež mali zahrnúť do úvah, či majú zostať, alebo vystúpiť z II. piliera?

 „Určite, ale to je vzdialený horizont. Sami najlepšie viete, že parlament môže princíp solidarity v I. pilieri predĺžiť či zmeniť, ako to už napokon aj urobil. Takže nikto nevie povedať, či to bude rok 2015, alebo neskôr. V tejto demografickej situácii sa buď spoliehate na to, že ekonomika bude rásť, alebo nebude aspoň klesať a mzdy budú rásť. Druhá možnosť je, že si budete na dôchodok šetriť peniaze a budete sa spoliehať na výkonnosť svetovej ekonomiky. Nič iné nám nezostáva. Prvý ani druhý pilier nerieši blahobyt. Oba dôchodkové systémy zabezpečia základ na to, že budete mať, kde bývať a zobrať čo do úst.“

* Ľudia by sa teda nemali spoliehať len na dôchodkové piliere?

 „Pokiaľ majú tú možnosť, nie.“

***

Na otázku, či sú úspory ľudí v druhom pilieri bezpečné,môžem odpovedať - áno, sú.



Naspäť

Eurokalkulačka

vynuluj

Kurz SKK/EUR: 30.1260