Prečo menej je niekedy viac

Porovnávanie výšky priznaných dôchodkov v oboch pilieroch je nekorektné až smiešne.

Autor je predseda predsedníctva Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.

V poslednom období niektorí novinári aj politici poukazujú na fakt, že dôchodok z prvého piliera (471,70eur za rok 2017) je dnes vyšší ako dôchodok z prvého a druhého piliera spolu (445,47eur za rok 2017).

A, bohužiaľ, vyvodzujú z neho zvláštne závery, ako napríklad, že druhý pilier nie je potrebný, dokonca škodí, či to, že jedinou garanciou vyplácania dôchodku je Sociálna poisťovňa.

Najnovšie dokonca počúvame, že za to môžu „parazitujúce“ poisťovne či dôchodkové spoločnosti. I keď ľudia znalí veci sa nad týmto tvrdením pousmejú, je to skôr taký gogoľovský „smiech cez slzy“.

Keď pôjdu do dôchodku veľké ročníky

V tomto prípade je totiž povedané A, ale nie je povedané aj B. Že rozdiel vo výške dôchodkov je spôsobený nespravodlivým a neúmerným krátením výšky priznaného dôchodku z prvého piliera pre sporiteľov v druhom pilieri.

Táto skrivodlivosť predstavuje jeden zo zásadných dôvodov. Nehovoriac už o tom, že prvý pilier je významným spôsobom dotovaný z iných prebytkových fondov Sociálnej poisťovne ako aj štátom samotným.

Áno, napríklad z tých, do ktorých platíme odvody na nemocenské poistenie, no keď dostaneme chrípku, dlho zvažujeme, či si radšej nečerpať dovolenku, pretože náhrada zo Sociálnej poisťovne je nízka.

A je pekné, že Sociálna poisťovňa síce pre veľmi dobre rozbehnutú ekonomiku a nízku nezamestnanosť teraz prvý krát nečerpala štátnu dotáciu a v roku 2020 avizuje vyrovnaný rozpočet, no otázka je, dokedy to našej ekonomike existenčne závislej od pár odvetví vydrží.

Kým prvý pilier je citlivý na demografické riziká ako dĺžka dožitia či pôrodnosť, pilier druhý nesie v sebe najmä riziko výkyvov na svetových finančných trhoch.

Najmä, keď príde do dôchodku početná generácia tzv. husákových detí, na ktorých sa bude musieť „zozbierať“ omnoho užšia generácia mileniálov či ešte mladších. Vtedy nás bez kolosálneho zadĺženia či politického vynálezu iného systémového „hizdítka“ nezachráni ani pracovná imigrácia tisícov Ukrajincov či Srbov.

Krátenie pre dvojpiliérových

Budúce riešenie spomenutej skrivodlivosti v príliš vysokom krátení dôchodku z prvého piliera pre dvojpilierových poistencov je výhradne v rukách politikov a ich uvedomelosti. Pevne veríme, že toto riešenie uzrie svetlo sveta ešte počas tejto vládnej garnitúry, a ukončí tak znevýhodňovanie dvojpilierových sporiteľov.

Potrebné je však povedať aj to, že druhý pilier existuje iba trinásť rokov, čo je v porovnaní s priemernou dobou ekonomicky aktívneho života ľudí ani nie tretina, a tak sporitelia doposiaľ nemali dostatok času nasporiť si dostatočný osobný kapitál, tým viac, že pred pár rokmi došlo k radikálnemu zníženiu príspevkov do II. piliera.

Na druhej strane priemerná výška úspor na osobnom dôchodkovom účte v II. pilieri kulminuje momentálne k šiestim tisícom eur, pričom sporitelia v dôchodkovom veku, ktorí ešte nepožiadali o dôchodok, majú v priemere nasporenú iba o málo nižšiu sumu.

Tieto dôchodkové úspory v II. pilieri tak postupne už začínajú prevyšovať priemerný osobný finančný majetok slovenských občanov, čo je nepochybne pekný výsledok. A čo je potrebné zdôrazniť, je to, že sú počas celej doby sporenia dediteľné v plnej výške.

Vo svetle týchto faktov informácia, že čisto prvopilierový poistenec má 470 eurový dôchodok a dvojpilierový poistenec 445 eur, vyznieva zrazu úplne inak.

Vraj zlatá baňa

Navyše oba piliere sú postavené na diametrálne odlišných základoch. Kým prvý funguje na princípe medzigeneračnej solidarity a priebežnom presúvaní zdrojov vyprodukovaných ekonomicky aktívnym obyvateľstvom smerom k dôchodcom, druhý je postavený na individuálnom sporení si na dôchodok, kde sú úspory zhodnocované na kapitálových trhoch.

Kým prvý pilier je citlivý na demografické riziká ako dĺžka dožitia či pôrodnosť, pilier druhý nesie v sebe najmä riziko výkyvov na svetových finančných trhoch.

Preto v kombinácii oboch pilierov tkvie čaro úspešného a dlhodobo stabilného a udržateľného systému dôchodkového zabezpečenia. Ten nesmie byť postavený výhradne na jednom zdroji financovania, o to viac, ak je ten existenčne ohrozovaný určitým typom makroekonomického rizika.

Už si to uvedomuje aj väčšina politikov, čoho dôkazom je návrh ústavného zákona o primeranom zabezpečení na dôchodok prostredníctvom dvoj-, prípadne trojpilierového systému. Ten už prešiel do druhého čítania v parlamente.

Na záver iba jedna rečnícka otázka – na finančnom trhu na Slovensku pôsobia desiatky značiek finančných inštitúcií. Ak by biznis s dôchodkami v druhom pilieri bol takou „baňou“ pre, citujem, „parazitujúce a pahltné“ poisťovne a DSS-ky, prečo potom na druhopilierovom trhu pôsobí iba šesť, prípadne od budúceho roka iba päť DSS-iek, a v anuitnej fáze ponúkajú dôchodky iba tri poisťovne?

Zdroj: Komentáre.sme.sk

Autor: Marián Kopecký